Devanagari
Devanagari hizkuntza vedikoak eta sanskritoak eta gaur egun indiar hizkuntza moderno batzuek (hindiak, maratherak eta beste batzuek) erabilitako idazkera da[1], abugida motakoa. Devanagari hitza sanskritozko देवनागरी devanāgarī —/d̪eːʋˈnaːɡri/ ahoskatua— hitzetik dator eta «jainkotiar hirikoa» esan nahi du.[2]

Alderdi formalakAldatu
Alfabeto honek ez du letra xehe eta larrien arteko bereizketarik. Ezkerretik eskuinera idazten da, alfabeto latinoa bezala[3].
Forma biribilduak dituzte letra gehienek, luzapen lerrozuzenekin konbinatuta. Letra guztiek dute goialdean marra horizontal bat, letra batuketan luzatzen den, shirorekhā deritzona: itxura berezia ematen dio horrek Devaganariz idatzitako hitzei; zeinak marra zuzen horizontal luze batetik zintzilik daudela ematen du.
Abugida alfabeto bat da, hau da, kontsonante eta bokalak bereizten ditu, baina konbinazio bereziak osatzen dituzte silabak osatzerakoan.
HizkuntzakAldatu
Devanagari idazketa erabili izan da Pali, Prakrito eta Sanskrito hizkuntza klasikoekin, eta gaur egungo Nepalgo eta Indiako hizkuntza hauekin: Marathi, Hindi, Boro, Nepalera, Sherpa, Apabhramsha, Awadhi, Bhojpuri, Braj Bhasha, Chhattisgarhi, Haryanvi, Magahi, Nagpuri, Rajasthanera, Bhili, Dogri, Kashmirrera, Konkani, Sindhi, Newar hizkuntza, Mundari, eta Santali.
IkurrakAldatu
Letra | Ikurra [p]-z | Unicode | IPA |
---|---|---|---|
अ | प (ez). | a | ə |
आ | पा | aa | ɑ |
इ | पि | i | ɪ |
ई | पी | ii | i |
उ | पु | u | ʊ |
ऊ | पू | uu | u |
ऋ | पृ | bokalezko r | rɪ ([r ̩]) sanskritoz |
ॠ | पॄ | bokalezko rr | rɪ ([rː̩]) sanskritoz |
ऌ | पॢ | bokalezko l | ([l ̩]) sanskritoz |
ॡ | पॣ | bokalezko ll | (lː̩]) sanskritoz |
ऍ | पॅ | e txandra | |
ऎ | पॆ | e labur | e |
ए | पे | e | e(ː) |
ऐ | पै | ai | ɛ ([ai]) sanskritoz |
ऑ | पॉ | txandra o | |
ऒ | पॊ | o labur | o |
ओ | पो | o | o(ː) |
औ | पौ | au | ɔ ([au]) sanskritoz |
Ikurrak [p]-z | Unicode | Erabilera |
---|---|---|
प् | virama | halant, bokala kentzen du |
पँ | chandrabindu | bokala sudurkaritzen du |
पं | anuswara | bokala sudurkaritzen du |
पः | visarga | soinugabeko arnasketa |
प़ | nukta | persierazko soinuak irudikatzeko (ad., f + nukta = f). |
पऽ | avagraha | bokala luzatzen du |
Letra | Unicode | Transliterazioa | IPA |
---|---|---|---|
क | ka | k | k |
ख | kja | kh | kh |
ग | ga | g | g |
घ | gja | gh | gɦ |
ङ | nga | ṅ | ŋ |
च | cha | c | tʃ |
छ | chja | ch | tʃh |
ज | sha | j | dʒ |
झ | shja | jh | dʒɦ |
ञ | nia | ñ | ɲ |
ट | ta | ṭ | ʈ |
ठ | tja | ṭh | ʈh |
ड | da | ḍ | ɖ / ɽ |
ढ | dja | ḍh | ɖɦ / ɽɦ |
ण | nna | ṇ | ɳ |
त | ta | t | t̪ |
थ | tja | th | t̪h |
द | da | d | d̪ |
ध | dja | dh | d̪ɦ |
न | na | n | n̪ |
प | pa | p | p |
फ | pha | ph | ph |
ब | ba | b | b |
भ | bha | bh | bɦ |
म | ma | m | m |
य | ya | y | j |
र | ra | r | ɾ |
ल | la | l | l |
ळ | lla | ḷ | ɭ |
व | va | v | v |
श | sha | ś | ɕ |
ष | ssa | ṣ | ʂ |
स | sa | s | s |
ह | ha | h | h |
० | १ | २ | ३ | ४ | ५ | ६ | ७ | ८ | ९ |
0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 |
UnicodeAldatu
0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | A | B | C | D | E | F | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
U+090x | ँ | ं | ः | ऄ | अ | आ | इ | ई | उ | ऊ | ऋ | ऌ | ऍ | ऎ | ए | |
U+091x | ऐ | ऑ | ऒ | ओ | औ | क | ख | ग | घ | ङ | च | छ | ज | झ | ञ | ट |
U+092x | ठ | ड | ढ | ण | त | थ | द | ध | न | ऩ | प | फ | ब | भ | म | य |
U+093x | र | ऱ | ल | ळ | ऴ | व | श | ष | स | ह | ़ | ऽ | ा | ि | ||
U+094x | ी | ु | ू | ृ | ॄ | ॅ | ॆ | े | ै | ॉ | ॊ | ो | ौ | ् | ||
U+095x | ॐ | ॑ | ॒ | ॓ | ॔ | क़ | ख़ | ग़ | ज़ | ड़ | ढ़ | फ़ | य़ | |||
U+096x | ॠ | ॡ | ॢ | ॣ | । | ॥ | ० | १ | २ | ३ | ४ | ५ | ६ | ७ | ८ | ९ |
U+097x | ॰ | ॻ | ॼ | ॽ | ॾ | ॿ |
ErreferentziakAldatu
- ↑ Harluxet Hiztegi Entziklopedikoa. Devaganari. .
- ↑ Fischer, Steven Roger. (2004). A history of writing. Reaktion Books ISBN 978-1-86189-167-9..
- ↑ «The Devanagari Script» omniglot.com (Noiz kontsultatua: 2022-05-10).