Devanagari
Devanagari hizkuntza vedikoak eta sanskritoak eta gaur egun indiar hizkuntza moderno batzuek (hindiak, bengalerak eta abarrek), erabilitako idazkera da[1] Idazkera mota hori abugida da. Hitza sanskritozko देवनागरी (devanāgarī, d̪eːʋˈnaːɡri ahoskatua) hitzetik dator, eta «jainkotiar hirikoa» esan nahi du.[2]

XIX. mendeko Rig-vedaren eskuizkribua, devanagariz idatzita.
IkurrakAldatu
Letra | Ikurra [p]-z | Unicode | IPA |
---|---|---|---|
अ | प (ez). | a | ə |
आ | पा | aa | ɑ |
इ | पि | i | ɪ |
ई | पी | ii | i |
उ | पु | u | ʊ |
ऊ | पू | uu | u |
ऋ | पृ | bokalezko r | rɪ ([r ̩]) sanskritoz |
ॠ | पॄ | bokalezko rr | rɪ ([rː̩]) sanskritoz |
ऌ | पॢ | bokalezko l | ([l ̩]) sanskritoz |
ॡ | पॣ | bokalezko ll | (lː̩]) sanskritoz |
ऍ | पॅ | e txandra | |
ऎ | पॆ | e labur | e |
ए | पे | e | e(ː) |
ऐ | पै | ai | ɛ ([ai]) sanskritoz |
ऑ | पॉ | txandra o | |
ऒ | पॊ | o labur | o |
ओ | पो | o | o(ː) |
औ | पौ | au | ɔ ([au]) sanskritoz |
Ikurrak [p]-z | Unicode | Erabilera |
---|---|---|
प् | virama | halant, bokala kentzen du |
पँ | chandrabindu | bokala sudurkaritzen du |
पं | anuswara | bokala sudurkaritzen du |
पः | visarga | soinugabeko arnasketa |
प़ | nukta | persierazko soinuak irudikatzeko (ad., f + nukta = f). |
पऽ | avagraha | bokala luzatzen du |
Letra | Unicode | Transliterazioa | IPA |
---|---|---|---|
क | ka | k | k |
ख | kja | kh | kh |
ग | ga | g | g |
घ | gja | gh | gɦ |
ङ | nga | ṅ | ŋ |
च | cha | c | tʃ |
छ | chja | ch | tʃh |
ज | sha | j | dʒ |
झ | shja | jh | dʒɦ |
ञ | nia | ñ | ɲ |
ट | ta | ṭ | ʈ |
ठ | tja | ṭh | ʈh |
ड | da | ḍ | ɖ / ɽ |
ढ | dja | ḍh | ɖɦ / ɽɦ |
ण | nna | ṇ | ɳ |
त | ta | t | t̪ |
थ | tja | th | t̪h |
द | da | d | d̪ |
ध | dja | dh | d̪ɦ |
न | na | n | n̪ |
प | pa | p | p |
फ | pha | ph | ph |
ब | ba | b | b |
भ | bha | bh | bɦ |
म | ma | m | m |
य | ya | y | j |
र | ra | r | ɾ |
ल | la | l | l |
ळ | lla | ḷ | ɭ |
व | va | v | v |
श | sha | ś | ɕ |
ष | ssa | ṣ | ʂ |
स | sa | s | s |
ह | ha | h | h |
० | १ | २ | ३ | ४ | ५ | ६ | ७ | ८ | ९ |
0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 |
UnicodeAldatu
0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | A | B | C | D | E | F | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
U+090x | ँ | ं | ः | ऄ | अ | आ | इ | ई | उ | ऊ | ऋ | ऌ | ऍ | ऎ | ए | |
U+091x | ऐ | ऑ | ऒ | ओ | औ | क | ख | ग | घ | ङ | च | छ | ज | झ | ञ | ट |
U+092x | ठ | ड | ढ | ण | त | थ | द | ध | न | ऩ | प | फ | ब | भ | म | य |
U+093x | र | ऱ | ल | ळ | ऴ | व | श | ष | स | ह | ़ | ऽ | ा | ि | ||
U+094x | ी | ु | ू | ृ | ॄ | ॅ | ॆ | े | ै | ॉ | ॊ | ो | ौ | ् | ||
U+095x | ॐ | ॑ | ॒ | ॓ | ॔ | क़ | ख़ | ग़ | ज़ | ड़ | ढ़ | फ़ | य़ | |||
U+096x | ॠ | ॡ | ॢ | ॣ | । | ॥ | ० | १ | २ | ३ | ४ | ५ | ६ | ७ | ८ | ९ |
U+097x | ॰ | ॻ | ॼ | ॽ | ॾ | ॿ |
ErreferentziakAldatu
Kanpo estekakAldatu
- ↑ Harluxet Hiztegi Entziklopedikoa. Devaganari. .
- ↑ Fischer, Steven Roger. (2004). A history of writing. Reaktion Books ISBN 978-1-86189-167-9..