Nosis: berrikuspenen arteko aldeak

Ezabatutako edukia Gehitutako edukia
Makeip (eztabaida | ekarpenak)
t →‎Kanpoko estekak: Informazio berria eta erreferentziak gehitu.
Makeip (eztabaida | ekarpenak)
tNo edit summary
2. lerroa:
'''Nosis''' (Νοσσίς [[Antzinako greziera|grezieraz]]) (K. a.III. mendearen hasiera, [[Locri]], [[Magna Graecia|Magna Grezia]]) poeta greko [[Garai helenistikoa|helenistikoa]] izan zen. <ref>Barnard, Sylvia. "Hellenistic Women Poets". ''The Classical Journal'', 73.3 (1978). p. 204.</ref>
 
Eskaintza erligiosoerlijioso eta epitafotarako [[Epigrama|epigramak]] idatzi zituen, baita emakumeentzako homoerotismoan zentraturiko olerkiak. <ref>Bowman, Laurel. "The 'Women's Tradition' in Greek Poetry". ''Phoenix'', 58.1 (2004). p. 16.</ref><ref name=":0">Duce Pastor, Elena. [https://s3.amazonaws.com/academia.edu.documents/52934678/6._Duce_Pastor.pdf?response-content-disposition=inline%3B%20filename%3D6-_Expresando_el_amor_la_afectividad_en.pdf&X-Amz-Algorithm=AWS4-HMAC-SHA256&X-Amz-Credential=ASIATUSBJ6BAPEW4KRU2%2F20200417%2Fus-east-1%2Fs3%2Faws4_request&X-Amz-Date=20200417T103041Z&X-Amz-Expires=3600&X-Amz-Security-Token=IQoJb3JpZ2luX2VjEKH%2F%2F%2F%2F%2F%2F%2F%2F%2F%2FwEaCXVzLWVhc3QtMSJGMEQCICkx1WbAEV9e7Xwom1qOpWPyjnr6fZZYQSBXGU0qeMycAiAMMGZIezet1eHeiQiLvFkbxr28%2BHtqk706Z1ZvU8n9nyq9Awi6%2F%2F%2F%2F%2F%2F%2F%2F%2F%2F8BEAAaDDI1MDMxODgxMTIwMCIMfdAvhOel6ERerIbDKpED6%2FNBpJkn%2Fv1EfsuDsSf8m93T9bhm2EhGRBv3lxlo4yYY669g4blc6t%2FWLbI1lx%2FTwLlWW9Pdp055SdkBwhYvp0ZhNRTJoCPCaUNIIqpJ2YtaSmf%2F8zpPeDYU5vClbEWPFpHFMxCBUH7jAxgQ69HFeQKV22J4uXi0hSiCBHXO0%2BNGypMeNAJS4LUjENNVeeTQPpHGrduwbzUFJH88ihR3OhlX4ALMQV6aLbmB9P25zVddEEm1O684tiE39mcUbCV7MibYIEx3RFRTDKkpg8Gh5FOe35GgVhZmINofbO6PxdEK2Y4JwEVJ8TQ3xdXKubqPGlJDBx3GikLgE5htaZM0Un1S3f5SMfovM4MEEYQZ%2B9kSUJoIixWSTt9fx%2Bjy9LdphmQV%2FhDN8CwaggRFoiWxgIhQt6NMwNL%2F%2BEhW4IH4Lm551hdivSSVCuiZwvQ9XrR1MAeDBOzGmWo76O6nzBkamo4YIE1UGfKTQOOMxGe0wVurTQ3jTTSDJQXVHgb5vm83jw2y0xswbnN8NkMAnGBBIWIw%2FNzl9AU67AH5rSqEoUcAm%2BZDrX%2BQ84lm%2FXjYBWvDmAs%2FqM%2BVtcV%2BhmTiA3tvqNo2QWKwUXbzcFPAbht4KKv0VTQ7hH6kQfJWAGH4LpNOsxKqSrdf41cUmJIVqHJO2QgglMUUm%2FYxmlg5PzlEu6Rl%2Bb7hpkL6Cr5%2FohI85RGzs3tVuu3ggdLwtqe9I%2FTgHuqVEgvssfpDHderOUW0pgY4aQFenSURqPYPZfm7CGc6qA4OS9DqwkgDr9oW8C9xUWldZpsJPIZFe2vpsgjHhjFH2s%2BT4XCg0mQMJ7jdlhESpYaNp9CFvAF8w3ktLMYz5%2Bgb7Uzqhg%3D%3D&X-Amz-SignedHeaders=host&X-Amz-Signature=c7dd056d5597f5c0f3fc990095774a4189d33b6bbb13a7d68d292f1075f6699f EXPRESANDO EL AMOR: LA AFECTIVIDAD EN EL MUNDO GRIEGO ANTIGUO.] Antesteria ISSN 2254-1683, 6 zbkia (2017), 77-94</ref> [[Safo]]<nowiki/>rekin inspirazioa eta harekin lehia aldarrikatzen duditu. <ref>Snyder, Jane McIntosh. ''The Women and the Lyre''. (1991. Southern Illinois University Press, Carbondale). See Anthologia Graeca 7:718.</ref> [[Erinna]] eta [[Anite Tegeakoa|Anyteren]] eragina ere ikus daitekedu. <ref>Bowman, Laurel. "The 'Women's Tradition' in Greek Poetry". ''Phoenix'', 58.1 (2004). p. 20.</ref> Tesalonikako [[Antipater]]<nowiki/>rek bederatzi poeten kanonean sartu zuen. <ref>Fernandez Robbio, Matías S. (2014) «''Musas y escritoras: el primer canon de la literatura femenina de la Grecia antigua (AP IX 26)''». Praesentia, v. 15, 2014, pp. 1-9. ISSN (en línea): 1316-1857. ([https://www.academia.edu/10269688/Musas_y_escritoras_el_primer_canon_de_la_literatura_femenina_de_la_Grecia_antigua_AP_IX_26_ online])</ref>
 
Nosisen lanak ondo kontserbatu dira, eta ''Greziako Antologian'' 12 epigrama daude, gehienak emakumeei buruzkoak. <ref>Barnard, Sylvia. "Hellenistic Women Poets". ''The Classical Journal'', 73.3 (1978). p. 210.</ref> Poema hauetako bat (AP 5.170) Saforen 16. zatian dago inspiratuta. <ref>Barnard, Sylvia. "Hellenistic Women Poets". ''The Classical Journal'', 73.3 (1978). p. 211.</ref> Meleagro Gadarakoak, [[antzinako Grezia]]<nowiki/>ko abeslaririk ospetsuenen artean koktu zuen Tesalonikako Antipaterrek [[Musa|Musekin]] lehiatzeko ohorea merezi zutenbederatzi poeten artean kokaten du.
 
Nosisek berak bere olerkietan adierazi zuen bere amak Teufilide izena zuela, Kleokasen alaba. Beste epigrama batean Melina izeneko alaba bat izan zuela aipatzen du, Melino poeta izan daitekeena.<ref>William Smith, ''[[Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology]]'', London: Murray (1849), "Melinno"</ref> Noside bere garaikideek iraindu eta ondorengo poesia bildumek ahaztutako idazlea izan zen, oro har, emakumeen [[Homosexualitate|homosexualitatea]] lotsagarritzat jo zelako. Emakume izan eta olerki erotikoak idazteagatik [[Prostituzio|prostituta]] zela ere proposatu dute hainbat kritikok <ref name=":0" /><ref>{{Erreferentzia|izena=Marta González|abizena=González|urtea=|izenburua=Nóside de Locris y su obra, Madrid, Ediciones Clásicas, 2006|argitaletxea=|orrialdea=|orrialdeak=|ISBN=|hizkuntza=es|url=https://www.academia.edu/3877640/N%C3%B3side_de_Locris_y_su_obra_Madrid_Ediciones_Cl%C3%A1sicas_2006|sartze-data=2020-04-17}}</ref>